Home > Okres NM > Jaskyne v okolí NMnV a história prieskumu (1. časť)

Jaskyne v okolí NMnV a história prieskumu (1. časť)

Január 16th, 2011

f_cachticka6V nasledujúcich článkoch Vám prinesiem niekoľko zaujímavých informácií a fotografií z jaskýň v okolí Nového Mesta nad Váhom – Čachtická jaskyňa, Beckovská jaskyňa, Modrovská jaskyňa, Jaskyňa Malá Kamenná, Jaskyňa na Landrovci,… Informácie poskytol Lukáš Kubičina, jaskyniar a tajomník OS Čachtice. V článku nájdete aj doposiaľ nezverejnené materiály. Vzhľadom na ochranu týchto jaskynných útvarov bližšie nešpecifikujem presné miesta vchodov do jaskýň. Pre zaujímavosť: Čachtická jaskyňa je k roku 2008 so svojou dĺžkou 3865 m 13. najdlhšou jaskyňou na Slovensku.Výskum v Čachtickom krase bol vykonávaný už pred 1. svetovou vojnou, v rokoch 1912 – 1914. Ústrednou postavou týchto snáh bol Dr. Július Éthey, okresný slúžny žijúci v Čachticiach. Zo skupiny dobrovoľníkov sa zachovali dve mená, a to Milan Sluka a cestmajster Bazáni. Pravdepodobne pracovali v závrte Jesenského duby, kde vraj postúpili do hĺbky 30 m. Ďalšie pokusy o prienik do podzemia sa datujú od 30-tych rokov minulého storočia občanmi Čachtíc. Koncom 40-tych rokov Štefan Popelka s bratom Milanom, Rudolfom Hofmanom a Karlom Třefílikom začali sondovať v ponore Malá Kamenná, dosiahli hĺbku 25 m. V roku 1952 Popelkovci začali kopať vo vyvieračke Hladový prameň v doline Hrabutnice. Nedosiahli však nejaký podstatný postup.

Skutočný vážny prieskum však začína po príchode Jána Majku – vedúceho prieskumu a štyroch profesionálnych pracovníkov n. p. Turista.V auguste 1952 Majko s miestnymi dobrovoľnými pracovníkmi realizoval povrchový prieskum Čachtického krasu a hľadal lokalitu vhodnú pre stále prieskumné a sondovacie jaskyniarske práce. Najprv sondovali na lokalite „Úvoz“ nad Čachticami, práce ale ukončili pre veľký rozsah zahlinenia. Za najsľubnejšie pracovisko označil občasnú vyvieračku Hladový prameň v údolí Hrabutnice. Do konca júna 1956 tu profesionálna prieskumná skupina Turistu vedená E. Čapošom prenikla do vzdialenosti 122 m.Na konci štôlne dosiahli rozšírenú puklinu s vodnou hladinou.Po intenzívnych zrážkach došlo k stúpnutiu hladiny podzemnej vody a pracovisko na konci jazera nebolo viac dostupné.

Preto žačali sondovať na iných miestach na povrchu Čachtickej planiny. Sond bolo 37. Úspešní boli až v závrte Pod dubom neďaleko Belákových lúk kde 10. augusta 1956 prenikli do prvých podzemných priestorov. Bol to tzv. Dóm objaviteľov a prví sa do neho dostali Eduard Čapoš, Jozef Mordin, František Pleva a Miloslav Kovalčík. Lokalita bola nazvaná jaskyňa Belákove lúky. Dnes je známa ako Čachtická jaskyňa. Názov Čachtická jakyňa sa vtedy prednostne používal pre lokalitu štoly Hladový prameň.

V jaskyni sa intenzívne pracovalo. Koncom januára 1957 sa práce na čas prerušili. V druhej polovici októbra 1958 sa začalo pracovať opäť a do polovice novembra 1958 tu pracovníci Turistu objavili niekoľko ďalších priestorov. Po zatopení sifónu v plazivke pred Žabkinym dómom museli byť práce prerušené. Práce sa presunuli na lokalitu ponoru Agáčiny. Dosiahli hĺbku asi 50 m,práce však boli zastavené pre veľkú náročnosť a objektívne nebezpečenstvo.f_cachticka2_wm
Podľa záverov porady vedúcich prieskumných pracovísk výskumu jaskýň Turistu v Domici 7. októbra 1959 sa jednoznačne konštatovalo, že jaskyňa na Belákových lúkach za vtedajšieho stavu sa nehodí na sprístupnenie. 28. januára 1960 absolvoval obhliadku Čachtického krasu Ján Seneš, predseda Poradného zboru pre veci jaskýň a krasových javov v sprievode J.Majka a námestníka riaditeľa Turistu V. Šubrta. Z jeho posudku z 3. februára 1960 vyplynulo, že súvislosť koryta náplavovej vyvieračky v Hrabutnici s priestormi pod Belákovými lúkami na Drapláku je veľmi problematická. Navrhoval pokračovať v otváracích prácach vo vyvieračke v údolí Hrabutnice. Zameranie jaskyne a ostatných potrebných náležitostí na povrchu spolu so speleologickým prieskumom realizoval A. Droppa v dňoch 30.5.–11.6.1960. V posudku uviedol, že charakter a poloha známych podzemných priestorov Čachtickej jaskyne vylučujú akékoľvek úvahy o sprístupnení. 5.-7.decembra 1960 bol ešte vykonaný potápačský prieskum v Hladovom prameni, ale tým profesionálne prieskumné práce skončili.

K ďalšej profesionálnej akcii v jaskyni na Belákových lúkach došlo v rokoch v rokoch 1970 – 73 kedy sa realizovali meračské práce, ktoré boli súčasťou výskumu Čachtického krasu vykonávaného výskumným oddelením Múzea slovenského krasu v spolupráci s členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti v rokoch 1970 – 72. Prítomnosť pracovníkov Múzea Slovenského krasu v Čachtickom krase bola impulzom k založeniu OS č. 22 Čachtice v októbri 1970. Vedúcim bol najprv J. Šťastný neskôr J. Švacho. V rokoch 1975 – 1988bol ved. skupiny Ján Kubiš. V rokoch 1988 – 2006 Pavol Pospíšil a od roku 2006 je vedúcim OS Ľubomír Vince.

Prehľad lokalít, na ktorých sa pracovalo:

1970 – ponor Malá Kamenná. Sonda v megazávrte Špringerove jamy pod Draplákom

1971 – 1984 – Štepnica

1972 – 1973 – sonda Nad Hladovým prameňom

1970 – prvá polovica 80. rokov – prieskum Čachtickej jaskyne a znovuobjavovanie priestorov, ktoré poznali profesionálni pracovníci Turistu. Niektoré čiastkové objavy – Kryštálová sieň, komín nad Rotundou, a ďaľšie

1971 – Úvoz – fosílna vyvieračka nad Čachticami

1974 – 2008 Jaskyňa na Landrovci
197? – sonda Jesenského duby

197? – priepasť Agáčiny

1979 – Čachtická jaskyňa, objav Emilovej chodby po vyčerpaní sifónu v Brčkovej sienif_cachticka1_wm

1979 – 1985 – mapovanie Čachtickej jaskyne. V rámci mapovania boli objavené ďalšie priestory na konci Dlhého dómu: Perlový dóm, Oranžový dóm, Supia priepasť, Šikmý dóm, Malá ozvena, Leknový dóm, Uhlíkový dóm. Ďalej Osviežovňa nad Žabkinym dómom, meander zo Žltého dómu k Osviežovni a iné čiastkové objavy.

1983 – 2008 – Beckovská jaskyň

1980 – 1988 – sondy na Sutinke, JKKMD, Mravcovom závrte

1980 – 1989 – razenie pokračovania v štôlni Hladový prameň

1988 – 1995 – J. Blaško a ďaľší z Nového Mesta nad Váhom sondovali v závrte Makfaden, Sutinke, JKKMD.

1995 – 1999 – členovia SUK Bratislava sondovali v Pažravom závrte na okraji Belákovej lúky, otvorili sondu Trúba v závrte Megero a sondovali v závrte Pod borovicou medzi Belákovou lúkou a Salašom

1990 – 1995 – Čachtická jaskyňa, postupy na konci Plynovej chodby: Smotanová sieň, Eldorádo, komín Mlok, Mordilla,pri Supej priepasti: Hnedý a Punčový dóm, Katedrála, Johankina sieň, Elov dóm, Sieň divov, Kamenná priepasť, nad Katedrálou boli objavené sieň Cesta za slnkom a komín Žalár

1995 – 2001 – prieskum komínov v Čachtickej jaskyni. Preskúmané komíny v Bielom dóme, Brčkovej chodbe, Dlhom, Žltom, Mokrom, Jarinych dómoch, Krtkovom, Priepasťovom, Fajčiarskom dóme, v Tanku. Sondovali v puklinách pod Veľkou Kaplnkou.

2000 – 2008 – sondy v okolí vchodu do Čachtickej jaskyne (sonda Mladých, Srdiečkový závrt, Dymový závrt), sondovanie na lokalite Jesenského duby I, II, III., Sutinka, sonda nad Megerom,…, sonda v sifóne medzi Žabkinym dómom a Bielym dómom

2004 – 2008 – priepasť SS1

2007 – 2008 – výkopové práce na lokalite Fosílna vyvieračka nad Čachticami (Úvoz)

Geomorfologická charakteristika Čachtického krasu

Najsevernejšiu časť Malých Karpát tvorí podcelok, ktorý sa označuje ako Čachtické Karpaty. Dolina Hrabutnice (Jablonky, Dudváhu) rozdeľuje tento geomorfologický podcelok hlbokým meandrujúcim prielomom na dve časti: severnejšie Nedze a južnejší Plešivec. Z juhozápadu dolina obchádza Čachtický hradný vrch a sedlo na hlavnom chrbte nad jej uzáverom s najvyšším bodom Veľký Plešivec (484 m). Južnejšia časť Plešivca nepresahuje 2 km a vo väčšej miere je budovaná svetlosivými dolomitmi. Severná časť Nedzí je 4 km široká s najvyšším bodom Na Salaškách (588 m). Táto časť o rozlohe 21 km2, ktorú budujú predovšetkým dobre krasovatejúce svetlé nedzovské vápence, bola vyčlenená ako Čachtický kras. Jeho stupňovitá planina dosahuje v najvyšších častiach asi 350 – 400 m rel. prevýšenia od aluviálnej nivy Váhu, ktorý územie vymedzuje na východe. Na západe a severozápade hraničí kras s nekrasovými flyšovými súvstviami Myjavskej pahorkatiny, a odtiaľto sem pritekajú aj pomerne výdatnejšie toky, ktoré územie naprieč rozrezávajú alebo kontaktne ohraničujú. Územie má teda výbornú predispozíciu aj pre rozsiahle paleokrasovatenie v minulosti.

Klimatické pomery

Klimaticky patrí územie do mierne teplej oblasti a to najmä do obvodu mierne teplého, mierne vlhkého s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje okolo 8 – 9 °C. Ročný úhrn zrážok je okolo 600 – 750 mm.

Hydrogeológia

Na povrchové toky je toto typické krasové územie dosť chudobné a hoci územím naprieč preteká viacero potokov, až na malé výnimky všetky pramenia mimo tohto územia. Výnimkou sú jedine krasový prameň severne od Hladového prameňa, potôčik sa však po niekoľkých desiatkach metrov stráca, a drobný svahový prameň nad Sovou jaskyňou pri Bzinciach.

Územie odvodňuje rieka Váh so svojimi prítokmi Jablonkou a Kamečnicou. Významné sú krasové pramene Teplica a Hladový prameň v doline Jablonky. Prvá vyvieračka pod názvom Teplica s výdatnosťou okolo 90 l/s vyviera priamo v obci Čachtice, v súčasnosti je zachytená ako zdroj pitnej vody do vodovodnej siete. E Kullman (1964) udáva, že pri čerpaní vody zo stavebnej jamy pri budovaní vážskeho stupňa nad Novým Mestom nad Váhom klesla voda v Teplici o 5 m. Možno predpokladať, že Teplicu napája voda uzavretého krasového systému. Niektoré vyvierania vôd na rôznych miestach v Čachticiach pri vyústení doliny môžeme pokladať za bariérovo pretekavé. Sú tiež zistené čiastočne skryté úbytky vôd do masívu planiny z povrchových tokov Hrabutnice i Klanečnice. V Čachtickej jaskyni nie je významnejší prameň ani jazero alebo podzemný tok.

Krasový georeliéf

Hlavnú časť územia vytvára dobre vyvinutá, stupňovitá krasová plošina, v štruktúrnom rámci megaantiklinála hrastového typu. Škrapy sa vyskytujú v typovo mimoriadne bohatej škále na celom území Čachtického krasu. Najčastejšie ide o škrapy studňovité dierovité alebo všeobecné, menej puklinové. Zvláštnosťou sú tzv. vložené škrapy, uvádzané P. Mitterom, 1974. Územie je bohaté na množstvo krasových jám. Na pravdepodobne zlomových líniách, a zriedka aj osamotene, je tu zaevidovaných vyše 130 krasových jám. Nachádzajú sa tu aj tri mimoriadne veľké krasové jamy so šírkou asi 150 metrov a hĺbkou do 25 metrov. Krasové jamy súmisovité, kotlovité, najčastejšie však lievikovité. Pod aktívnymi, či už náplavovými, alebo koróznymi krasovými jamami sa vyskytujú komíny rôznej veľkosti.

Skrasovenie na tomto území je veľmi staré a zrejme aj viacnásobne recyklované.Dokazujú to rozsiahle plochy s nálezmi veľkých blokov hrubokryštalických nátekových sintrov na viacerých miestach povrchu planiny. Ďalej tiež pozícia tzv. fosílnej vyvieračky nad Čachticami 65 m na dnešnou vyvieračkou Teplica (lokalita Úvoz nad záhradkami), ktorá musela vzniknúť ešte pred zahĺbením doliny Hrabutnice.

Západný okraj planiny bol pri vyvrásňovaní flyšového pásma rozlámaný na bloky s relatívnym vertikálnym posunom do 100 m a existujúce podzemné priestory boli postihnuté rozsiahlym rútením. Tieto bloky a ohraničujúce zlomy sa dajú na leteckých alebo kozmických snímkach veľmi dobre identifikovať. Rovnako sú jednoznačne identifikovateľné rozbité zóny („kučeravý les“). Priamo na povrchu planiny sú to poklesnuté oblasti s nápadným množstvom uschnutých a chaoticky popadaných stromov napríklad v okolí vchodu do Čachtickej jaskyne. Väčšina závrtov vznikla práve na týchto tektonických a zrútených zónach poklesom materiálu do voľných priestorov v podzemí.

==================================
Text zostavili Ľ. Vince, I. Demovič, B. Šmída, J. Kouřil a P. Pospíšil. Poskladal, upravil, doplnil, pripomienky zohľadnil, chyby opravil M. Sluka.

Text je uverejnený so súhlasom Lukáša Kubičinu (tajomník OS Čachtice)

Upravil: Ing. Daniel Kopunec

 
Slovenská speleologická spoločnosť – Čachtice
Tel: 0914 230 387, 0902 832 457
kubicina@zoznam.sk; lvince@atlas.sk
 

Podobné články:

    None Found

Pači sa ti to? Prosím, zdieľaj to.
Comments are closed.