Home > Okres NM > Jaskyne v okolí NMnV a história prieskumu (4. časť)

Jaskyne v okolí NMnV a história prieskumu (4. časť)

Február 2nd, 2011

V poslednom článku Vám predstavím jaskyne v Inoveckom Predhorí a ich prieskum.

Beckovská jaskyňa

Nachádza sa asi 2,5 km severovýchodne od obce Beckov, neďaleko kóty Bukovinka, v pohorí Považský Inovec. Zatiaľ je jaskyňa 150 m dlhá a 70 m hlboká a je bohato zdobená sintrovými útvarmi. Okolie jaskyne je vo vysokom štádiu skrasovatenia.
Beckovská jaskyňa je veľmi stará. Charakter priestorov umožňuje predpokladať, že jej priestory vznikli korozívnou činnosťou termálnych vôd. Spojenie s povrchom bolo vytvorené oveľa neskôr. V západnej časti Majkovho dómu je po celej jeho výške otvorená vertikálna mladá puklina široká cca 7 cm v súčasnosti osadená dilatometrom. Vstupná časť jaskyne vznikla presakovaním atmosferických vôd po tektonických poruchách. Väčšie priestory sa vytvorili aj rútením stropov a stien.

V päťdesiatych rokoch v okolí Beckova vykonal zbežný prieskum už Ján Majko. Údajne sondoval i na opisovanej lokalite. Peter Zámečník sa o lokalite dozvedel od beckovana Jaroslava Prokopenského koncom roku 1982. Pri obhliadke lokality bolo zistené, že sa jedná o dutinu, ktorej pôdorys v tvare nepravidelnej elipsy je asi 5 x 2,5 m veľký. Hĺbka bola asi 4 m. Dno celého priestoru bolo vyplnené suťou. V najhlbšom mieste bola vyhĺbená skúšobná 1,5 m hlboká sonda. Overil sa predpoklad, že jaskyňa pokračuje smerom nadol. Prvá pracovná akcia sa konala 27. 2. 1983. V priebehu roka bolo z jaskyne vyťažených okolo 25 kubíkov sute a kamenia, a bola dosiahnutá hĺbka 12 m. V noci z 12. na 13. novembra 1983 sa na dne sondy objavil vytúžený čierny otvor, z ktorého prúdil silný prievan. Otvorom na dne vstupnej studne jaskyňa pokračuje ďalšou 10 m studňou o priemere 2 m, po celom obvode zdobenou nátekmi a kvapľami. Na jej dne sa oknom dostaneme nad 25 m hlbokú priepasť, ktorá bola pôvodne pomenovanáPriepasťový dóm. Po úmrtí Jána Majka bola premenovaná na Majkov dóm. Svojimi rozmermi 17 x 6 x 25 m je to zároveň aj najväčší priestor jaskyne. Traverzom 5 metrov pod stropom priepasti sa cez otvor dostaneme do Bieleho dómu. Do dómu ústi 13 m vysoký slepý komín, z ktorého vyteká krásny biely sintrový vodopád.

Dno Majkovho dómu je pokryté veľkými balvanmi a kusmi sintra o priemere až 50 cm. Pod severozápadnou stenou sa nachádza zaujímavý priestor. Jeho steny sú pokryté pizolitmi, ktoré pripomínajú trsy korálov. Južným smerom sa dostaneme pod 11,5 m vysokú studňu, ktorá ústi do Kryštálovej chodby. Chodba a priľahlý priestor za ňou sú najkrajšie miesta v jaskyni. Mimo bežnej kvapľovej výzdoby sa tu nachádza veľké množstvo priezračných kryštálov rôzneho tvaru a veľkosti. I tu je veľké množstvo hrachovcov a je pozoruhodné ako sa tvoria i na niektorých kryštáloch.

Bodovský ponor
Lokalita sa nachádza 2,5 km východne od Beckovskej jaskyne. Pracovali na nej hlavne M. Borcovan, Pažitný, J. Blaško, Lednický, Ju. Kouřil

Modrovská jaskyňa

Vchod sa nachádza na severozápadnom úboči masívu Grnice (523 m n. m.) vo výške 412 m n. m., čo je 190 m nad dnešnou eróznou bázou Modrovského potoka. Jaskyňa bola objavená 8. júla 1991 členmi vtedajšej OS Chtelnica (dnes OS Inovec) na základe lokalizácie zimného výduchu z balvanitej sutiny. Objav bol pozoruhodný aj tým, že v okolí sa na povrchu nenachádzajú žiadne príznaky existencie podzemných priestorov. Niekoľko plytkých krasových jám, s hĺbkou max. 1 m sa nachádza až v oblasti vrcholovej plošiny, cca 800 m na východ, vo výškach okolo 500 m n. m.

Jaskyňa vznikla v triasových vápencoch prevažne koróznym pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Vzhľadom na relatívnu výškovú úroveň ide o veľmi starú jaskyňu, vytvorenú zrejme koncom neogénu. Až neskôr po poklese hladiny jaskyňu formovali už slabšie toky. V jaskyni v súčasnosti neexistuje žiaden vodný tok.

Jaskyňa je vertikálne pomerne členitá, prechod komplikujú mnohé závaly a klasický chodecký terén známy z riečnych jaskýň tu vôbec neexistuje. Okrem niekoľkých menších siení hlavné priestory jaskyne tvoria 2 väčšie dómy spojené 10 m hlbokou priepasťou. Najväčší priestor – Dažďový dóm dosahuje rozmery 20×15 m pri výške 8-10 m. Menší Koralový dóm je charakteristický pizolitovou výzdobou, čiastočne poškodenou prirodzenými procesmi mechanickej deštrukcie. Najdlhšie trsy pizolitov tu dosahujú 20 cm. Podobná pizolitová sekundárna výplň sa nachádza aj v Hroznovej sieni a viacerých výbežkoch jaskyne. Z Koralového dómu možno zostúpiť vertikálnym komínom do Zrútenej chodby, v ktorej jaskyňa dosahuje svoju max. hĺbku (45 m). Chodba predstavuje najhlbšiu, horizontálnu úroveň. Je značne rozčlenená závalmi, v zadnej časti sa podarilo za plazivkou v závale preniknúť do dvoch stúpajúcich siení, ohraničených v smere pravdepodobného pokračovania blokovým závalom.

Významnú časť jaskyne tvoria priestory Labyrintu s prístupom cez zával dna Dažďového dómu. Z Labyrintu vedie nezmapovaný tesný priechod do Koralového dómu. Okrem toho práve v Labyrinte je jedno z perspektívnych miest na ďalší objavný postup.

Priestory jaskyne predstavujú veľmi členitý 2-3-úrovňový labyrint: relikt najstaršej horizontálnej úrovne predstavuje vstupná chodba ústiaca do Dažďového dómu, kde sa pripája paralelná, ale nižšie prebiehajúca fosílna Prítoková chodba, ktorá predstavuje mladšiu úroveň. Najnižšiu úroveň tvorí Zrútená chodba, ktorá v pôdoryse leží pod Dažďovým dómom.

V jaskyni sa klasická kvapľová výzdoba vyskytuje pomerne sporadicky: je to spôsobené najmä rútením, takže staršia výzdoba je pravdepodbne pochovaná pod zrútenými blokmi. Zachovaná je mladšia živá kvapľová výzdoba, zastúpená stalaktitmi, stalagmitmi a rôznymi formami nátekov; vyskytuje sa tu predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba – bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité tvary pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka známych priestorov dosahuje 610 m, hĺbka 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Vchod jaskyne, hoci leží 100 m pod vrcholovou plošinou Grnice, sa vzhľadom k režimu prievanu správa ako horný vchod.

Jaskyňa je uzavretá prírodným skalným zátarasom a kovovým poklopom. Na exkurziu do jaskyne nie je potrebná žiadna lezecká výstroj, 10 m priepasť do Koralového dómu je vystrojená lanovým PA-rebríkom s istením lezca PA-lanom. Pred vstupom do jaskyne sa z dôvodu obmedzenia jej znečistenia vyžaduje čistá kombinéza, resp. oblečenie, obutie a prípadné rukavice.

===================================

Text zostavili Ľ. Vince, I. Demovič, B. Šmída, J. Kouřil a P. Pospíšil.

Poskladal, upravil, doplnil, pripomienky zohľadnil, chyby opravil, zalomil a mapami vyzdobil M. Sluka.

Text je uverejnený so súhlasom Lukáša Kubičinu (tajomník OS Čachtice)

Upravil: Ing. Daniel Kopunec

 
Slovenská speleologická spoločnosť – Čachtice
Tel: 0914 230 387, 0902 832 457
kubicina@zoznam.sk; lvince@atlas.sk

Podobné články:

    None Found

Pači sa ti to? Prosím, zdieľaj to.
Comments are closed.