Po dlhšej dobe som sa opäť vrátil k článku o cestovnom ruchu. Táto téma ma zaujala viac aj z toho dôvodu, že dané obce som sa rozhodol navštíviť, popozerať a pofotiť. Tu je teda zopár historických faktov a aj mojich názorov na niektoré obce.

Považany – Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža. Kostol je empírový, postavený v rokoch 1829-1830 na mieste starého kostola. Kostol dal postaviť kardinál Alexander Rudnay. Jeho súčasťou je i krypta, do ktorej pochovávali výlučne členov rodiny Rudnayovej. Maľby kostola pochádzajú z roku 1859. V roku 1943 nástenné maľby doplnili maliari z Piešťan.

V obci Potvorice sa nachádza zase najstaršie známe ranoslovanské pohrebisko na Slovensku – žiarový hrob lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Toto pohrebisko obsahovalo 11 nezdobených popolníc so zvyškami ľudských kostí. Časť z nich je uložená aj v Podjavorinskom múzeu u nás v meste. Pohrebisko s náčelníckou mohylou sa nachádza medzi obcami Očkov a Podolie. Ide o jednu z prvých archeologických expozícií v prírode na Slovensku. Objavených tu bolo 9 urien naplnených slabo spálenými kosťami. Unikátom je alabastrová urna, ide o ojedinelý nález v celej barbarskej Európe. Celkovo sa odkrylo asi 250 hrobov. V hroboch boli nájdené rôzne železné predmety, ako ovčiarske nožnice, železná spona, hrot šípa, kostený prepálený hrebeň,… V strede pohrebiska sa nachádza mohyla velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Má kamennú konštrukciu s priemerom 25 metrov a s komorou hlbokou 8 metrov. Časť nálezov je uložená v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom. Rímsko-katolícky kostol sv. Juraja v Podolí je pôvodne gotický, postavený bol v roku 1332. V rokoch 1748 až 1758 bol barokovo prestavaný. Veža pochádza z rokov 1751 až 1758. Zvony, nachádzajúce sa vo veži, sú z rokov 1803, 1889 a 1905. Historickým a kultúrnym skvostom obce Vaďovce je pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1427. Prestavaný bol v renesancii koncom 17. storočia. Neskôr prešiel barokovými a empírovými úpravami. Kostol slúžil striedavo katolíkom i evanjelikom.

Dominantou obce Pobedim je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela. Podľa písomných prameňov bol kostol postavený novomestským prepoštom Jakubom Haškom v rokoch 1674 – 1678.  V blízkosti kostola sa nachádza pamätná fara, klasicisticky prestavaná budova pochádzajúca z 18. storočia. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa Jána Hollého. V obci sa nachádza zachovaný roľnícky dom, ktorý je majetkom obce. Jeho obytná časť, pozostávajúca z izby, kuchyne (pitvora) a komory pochádza z roku 1878.  Expozičná časť domu sa vybudovala v roku 2002. Pozostáva z expozície národopisu, archeológie a histórie. Expozícia je doplnená mapou Pobedima z polovice 19. storočia.

Horná Streda. V obci Horná Streda sa nachádza pôvodne barokový Rímsko-katolícky kostol Všechsvätých. Postavený bol v roku 1728 na mieste gotického kostola z roku 1353, ďalej tu nájdeme aj pamätnú tabulu svetoznámeho vedca, zverolekára a rodáka Prof. MVDr. PhDr. Jozefa Mareka. Odhalená bola v roku 1988, pri príležitosti 120 výročia jeho narodenia. Obec je známa rekreačným areálom, využívaným hlavne v lete na kúpanie a oddych. Jazero vzniklo po ťažbe štrku v tejto lokalite.

Kaštieľ v Častkovciach je pôvodne neskororenesančná stavba, pochádzajúca z roku 1640. Prestavba objektu do barokového štýlu sa konala v druhej polovici 18. storočia. Na poschodí sa nachádza slávnostná sieň, ktorá má štukovú dekoráciu z konca 18. storočia. Pomerne novou dominantou obce je moderný rímsko-katolícky kostol dokončený v roku 1993. K prírodným európskym unikátom patrí park. Objekt, s rozlohou 3,56 ha patril pôvodne ku kaštieľu. Nachádza sa v ňom mnoho vzácnych drevín.

V poslednom období je veľmi navštevovaná obec Čachtice, nachádzajúca sa 7 km od Nového Mesta nad Váhom. Obec má vyše 3500 obyvateľov a patrí medzi najväčšie obce v našom okrese. Najväčšou dominantou obce je Čachtický hrad, ktorý bol postavený ako pohraničná pevnosť v prvej polovici 13.  storočia. Pôvodne mal jednu vežu, ktorá bola zo severovýchodnej strany vysunutá a tak súčasne nahrádzala hradby. Ostatné časti boli obohnané hradbami. V prostriedku pevnosti bol malý dvor na ktorý sa vchádzalo jedinou bránou zo západnej  strany. Koncom 14.  storočia postavili mimo pôvodného opevnenia druhú vežu a kaplnku. Do  konca  15. storočia hrad opäť rozšírili. Vzniklo nádvorie, ktorým sa i dnes vchádza do hradu spolu s padacím mostom a priekopou. Medzi prvých vlastníkov hradu patril Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti v roku 1321 prešiel majetok opäť do kráľovských rúk. V roku 1392 daroval hrad spolu s panstvom kráľ Žigmund Ctiborovi zo Ctiboríc. Rod Ctiborovcov vlastnil hrad až do smrti Ctibora II v roku 1434. V roku 1569 dostalo Čachtické panstvo nových zemepánov. Maximilián I. ho dal do zálohy Uršule Kanyžajovej, vdove po Tomášovi Nádasdymu a ich synovi Františkovi. Po Františkovej smrti v roku 1604 sa majiteľkou hradu stala jeho manželka – Alžbeta Báthoryová, smutne známa ako „Čachtická pani“, ktorá počas svojho života údajne zavraždila desiatky mladých dievčat. To či je to pravda alebo nie nikto nevie. Alžbeta zomrela v roku 1613. V tomto roku dochádza k deleniu majetku medzi jej deti, medzi Nádasdyovcov a Drugethovcov. V roku 1617 bolo panstvo delené druhýkrát. Počas povstania F. Rákocziho bol hrad v roku 1708 vypálený a odvtedy je v ruinách. Z pôvodného hradu sa zachovali múry palácov a opevnení z 13. a 14. storočia, architektonické gotické detaily z prestavby zo začiatku 15. storočia a renesančné časti prestavby zo 16. a 17. storočia. Hrad je prístupný po zelenej turistickej značke z Čachtíc, po žltej alebo zelenej turistickej značke z Višňového.
Katolícky kostol sv. Ladislava s opevnením je pôvodne gotický, postavený bol v rokoch 1373 až 1390, v rokoch 1687 a 1759 bol zbarokizovaný. Kostolná veža pochádza z rokov 1680 až 1687. V kostole je mramorový epitaf Krištofa Országha z roku 1567. Hlavný vstup je z južnej a severnej strany veže kamennými barokovými portálmi. Na bočnom vstupe sa nachádzajú vzácne vyrezávané dvere. Kamenný opevňovací múr ohraničuje areál, ktorý je spojený s budovou fary unikátnym oblúkovým kamenným mostom.
Kaštieľ Draškochovichovský je renesančnou pamiatkou z roku 1668, pristavaný bol v 17. storočí. V pravom krídle budovy je od roku 1950 zriadená stála expozícia dejín Čachtíc a Čachtického hradu. Osobitná časť expozície je venovaná spolku Tatrín, ktorá sa konala na miestnej fare a zohrala rozhodujúcu úlohu pri zjednotení slovenskej inteligencie a uvedení stredoslovenského nárečia ako základu spisovnej slovenčiny.
Pri kostole sa nachádza gotická kaplnka sv. Antona Padovského pochádzajúca z prvej polovice 14. storočia. Krížová klenba lode a triumfálny oblúk majú bohatú renesančnú ornamentálnu výzdobu z prvej pol. 17. storočia.
V Čachtickom krase sa nachádza 12 jaskýň, z nich najznámejšia je Čachtická jaskyňa. Do prvého dómu jaskyne bádatelia prenikli dňa 10. augusta 1956 a nazvali ho Dóm objaviteľov. Fantastickú výzdobu má priestor s názvom Veľká kaplnka. Jaskyňa nie je sprístupnená.

Pozoruhodnou pamiatkou v malej dedinke Hrachovište je barokový rímsko-katolícky kostol Panny Márie postavený v rokoch 1750 až 1756. Obec nie je významná cestovným ruchom, ale skôr chalupárčením. Zaujímavosťou v obci je aj vyrezávaná socha sv. Gorazda umiestnená pri Rímsko-katolíckej fare.

Obec Brunovce leží južne od Nového Mesta nad Váhom. Jedinou vzácnosťou obce je kaštieľ, postavený v rokoch 1695 až 1697. Vo vnútri kaštieľa je malá kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. V kaplnke sa nachádza barokový oltár z čias okolo roku 1700 s obrazom Nanebovzatia. Okolo kaštieľa je anglický park z konca 18. storočia.

Nové Mesto nad Váhom a jeho okolie je veľmi bohaté na históriu, významné osobnosti, či pamiatky. Oplatí sa ísť pozrieť do každej obce. Pokúsil som sa prejsť každú jednu obec, aby som zistil čo je tam pekné, kam sa oplatí isť a kam nie. Fotografie z každej obce sa nachádzajú v časti: Okres NM/Fotogaléria.