Veľmi pozoruhodnou stavbou nášho mesta je zemiansky dom nachádzajúci sa na rohu Komenského ulice a Námestia Slobody. Vzhľadom na jeho bohatú históriu a zaujímavú fasádu som si našiel niekoľko zaujímavých informácií a fotografií k tomuto objektu. Podľa 1. vydania monografie mesta Nové Mesto nad Váhom bol postavený dom niekedy v 1. polovici 14. storočia ako dvojpodlažný, ktorý bol prestavaný okolo roku 1590. Jozef Ondrejka, autor článku “Zemiansky dom č. 5” v jednom zo starších vydaní Novomestského spravodajcu, tvrdí, že objekt dal “postaviť v renesančnom slohu v roku 1590 gróf František Nádašdy, manžel čachtickej grófky Alžbety Báthoryovej. V objekte sa nachádzali dve veľké miestnosti do námestia a za nimi dve menšie s renesančnými klenbami.” V zadnom trakte boli hospodárske budovy, ktoré v 18. storočí prerobili na sýpku. Pod takmer celou stavbou sú rozsiahle dvojpodlažné pivnice, údajne, jedny z najzaujímavejších v našom meste.
Fotografia z Vlastivednej monografie mesta Nové Mesto nad Váhom do roku 2009
“Pôvodná dispozícia stavby bola značne pozmenená, pri prestavbe, ktorá bola ukončená v roku 1958. Počas nej v prednej časti zbúrali pôvodné renesančné klenby a nahradili ich rovnými stropmi, okno v kruhovom arkieri so zdobenou kovanou mrežou zamurovali a určité úpravy sa robili i vo dvore budovy. Z pôvodnej renesančnej výzdoby na poschodí sa zachovalo iba kamenné ostenie s ozdobným rastlinným ornamentom.
Rôzne pohľady na budovu Nádašdyovca z rôznych časových období
Zaujímavosťou je, že v Nádašdyovci, ako sa ľudovo hovorí tejto stavbe, boli v noci zo 6. na 7. júla 1622 uložené uhorské korunovačné klenoty, ktoré vrátil sedmohradský knieža Gabriel Betlen Ferdinandovi II. Práve v lete 1622 putovali cez Nové Mesto nad Váhom do Bratislavy.
Objekt slúžil v období pred 1. svetovou vojnou ako maďarská škôlka, po 1. svetovej vojne tu boli spolkové miestnosti soc.-demokratickej a neskôr komunistickej strany. Pri rozpade monarchie bolo v meste počas rabovania 4. novembra 1918 zastrelených 7 ľudí.
16. mája 1922 zorganizovali robotníci veľkú demonštráciu, na ktorej sa zúčastnili robotníci všetkých priemyselných závodov mesta. Dňa 14. júna 1922 bol usmrtený mladý poľnohospodársky robotník Jozef Psotný, 9 robotníkov bolo ťažko a veľa ľahko zranených. Túto udalosť pripomína pamätná doska na budove.
Zadný trakt budovy slúžil ako sýpka, neskôr bol prebudovaný a dlho využívaný ako depozitár Literárneho oddelenia Trenčianskeho múzea – Podjavorinského múzea.
“Ide o jeden z najstarších obytných domov v Novom Meste nad Váhom. Dlhšiu dobu bol vo veľmi dezolátnom stave. Už v povojnovom období hrozilo budove zrútenie a práce, ktoré sa tu uskutočnili v tomto období, vyžadovali spevnenie základov podobným spôsobom ako pivnice budovy múzea a rekonštrukciu podzemných priestorov.”
“Pamätný novomestský dom robotníckeho hnutia”
z publikácie Nové Mesto nad Váhom z roku 1983 od autorov Jozef Gracík a Miloslava Gracíková
Objekt sa počas rekonštrukcie námestia v rokoch zrekonštruoval a od roku 1995 v nej sídlili rôzne bankové inštitúcie – Prvá komunálna banka, Dexia banka a Prima banka. Od roku septembra 2013 sa presťahovala Prima banka do iných priestorov a tieto priestory sú dnes už z väčšej časti nevyužívané. Priestory sú momentálne na prenájom.
Ďalšie fotografie objektu: