História Nové Mesto nad Váhom

Z exponátov Podjavorinského múzea 1

Novomestský spravodaj vychádza už 38 rokov a za tie roky uverejnil množstvo zaujímavých článkov. Keďže mnohí z Vás nemajú prístup k jeho starším vydaniam, prinesiem Vám niekoľko článkov, ktoré Vás niečo naučia o Novom Meste nad Váhom. Ako prvý článok som si vybral článok PhDr. Jozefa Karlíka, bývalého vedúceho Podjavorinského múzea, ktorý spracoval množstvo článkov o histórii nášho mesta. V článku z januára 2002 písal o jednom z najvzácnejších exponátov v múzeu a to o bojovej zástave bandéria novomestskej prepozitúry.

“Jedným z najťažších období, ktorým v minulosti prechádzalo naše mesto, boli osemdesiate roky 17. stor. Pre Uhorsko sa vtedy odvíjali vcelku pozitívne udalosti, pretože protitureckým vojskám sa podarilo v roku 1683 v bitkách pri Viedni a pri Parkáne (Štúrovo) nalomiť tureckú nadvládu v strednej Európe. Následkom ďalších bojových víťazstiev nastal definitívny koniec tureckého panstva a nenávidený nepriateľ musel krajinu opustiť.

Hoci sa Nového Mesta vojnové udalosti priamo nedotýkali, jeho obyvatelia si v týchto časoch vytrpeli viac než dosť. Civilné obyvateľstvo všade v Uhorsku totiž malo trpkú skúsenosť, že veľké škody nepáchal len nepriateľ, ale zdrojom utrpenia mohlo byť hocijaké vojsko, ktoré prechádzalo mestom alebo obcou. V jeseni 1683 tiahli Považím a cez územie Nového Mesta spojenecké vojská, ktoré sa vracali z víťaznej bitky od Viedne. Nové Mesto zasiahla vlna násilia, ktorá bola porovnateľná s následkami tureckých vpádov. Neutíchajúce rabovačky poškodzovali obyvateľstvo hmotne, ale i morálne. V mestečku sa rozhostila atmosféra strachu a neistoty. Cisár, ktorý by mohol zakročiť, bol ďaleko, a tak hrozilo, že mestečko utrpí škody, z ktorých sa bude spamätávať len veľmi ťažko. V Novom Meste však pôsobil človek, ktorý už veľa razy aj pred tým dokázal, že hoci bol povolaný spravovať predovšetkým cirkevnú inštitúciu, zasahoval pozitívne aj do vývoja samotného mestečka. Bol to prepošt novomestskej Prepozitúry Panny Márie Jakub Haško.

Haško využil dobré styky s vysokým cirkevným a svetským hodnostárom Jurajom Selepčénym a prostredníctvom neho požiadal cisára Leopolda o zriadenie vojenskej jednotky – bandéria na ochranu prepozitúry a mestečka. Netrvalo dlho a cisár dal Haškovi písomný súhlas na zriadenie bandéria. Hoci bandérium ochraňovalo predovšetkým len prepozitúru, obyvatelia mestečka sa v jeho prítomnosti cítili oveľa bezpečnejšie.

 

Ako pamiatka na túto jedinečnú vojenskú jednotku sa zachovala bojová zástava, ktorú bandérium počas aktívnej činnosti používalo. Návštevník múzea ju môže na vlastné oči vidieť v časti stálej expozície, ktorá je venovaná historickým zbraniam. Tvarom i spôsobom vyhotovenia je identická s bojovými zástavami z čias protitureckých bojov. Má pôvodnú drevenú žrď s kopijovitým mosadzným ukončením. Textília zástavy je aj po viac ako tristo rokoch vo veľmi dobrom stave. Zreteľne je na nej možné rozoznať vyšívaný obrazec – ježa, nad ktorým je nápis “Noli me tangere!“ Text je z Nového zákona /Ján 20,17/ a v preklade znamená: Nedotýkaj sa ma! Na druhej strane je vyšitý panovnícky erb cisára Leopolda L. Zástavu považujú odborníci za veľmi cennú, pretože počet vexilologických pamiatok zo 17.stor. je na Slovensku veľmi vzácny.”

 

text: PhDr. Jozef Karlik

foto: Ing. Daniel Kopunec

Pači sa ti to? Prosím, zdieľaj to.