Poľnohospodárstvo bolo a bude základným pilierom samotnej existencie každej spoločnosti, pretože zabezpečuje výživu obyvateľstva. Poľnohospodár musí mať nielen veľké manuálne zručnosti, ale aj bohaté vedomosti. Musí poznať zákonitosti prírody, nepremeškať čas sejby i zberu, odolávať ničivým účinkom počasia, dať do pôdy dostatok živín… A až potom, keď to všetko dokáže, môže sa tešiť zo svojej práce a odkrojiť si skyvu chleba. A tak sa už v Uhorsku zakladali školy, do ktorých chodili prevažne synovia statkárov, aby zabezpečili prosperitu svojich majetkov. Väčší rozmach na Slovensku začal až po vzniku prvej ČSR. Okolie Nového Mesta nad Váhom bolo známe pestovaním obilnín, okopanín, ovocinárstvom a vinohradníctvom, tak už v roku 1919 sa skupina agrárnikov snažila o založenie poľnohospodárskej školy, žiaľ nemala silnú podporu.

         Po vzniku ČSR prestala v Novom Meste nad Váhom činnosť židovská reálka. Politicky veľmi vplyvná a silná skupina miestnej inteligencie, podporovaná aj obcami z okolia, presadila stavbu Gymnázia. Financoval ju štát a vyučovanie začalo v septembri 1919. Zároveň silneli i tlaky na založenie Poľnohospodárskej školy.  Až vedúci notár Pavel Novák, bývajúci v Moravskom Lieskovom, ktorý poznal snahy roľníkov z Moravského Lieskového,  Dolného Srnia, Bziniec, Bošáce a ďalších obcí na založenie poľnohospodárskej školy,  pustil sa do riešenia tohto problému. A tak 7. apríla 1926 sa zišla ustanovujúca schôdza prípravného výboru so zástupcami Okresného výboru a mesta, so zástupcami roľníkov z jednotlivých obcí okresu, zástupcom školského inšpektorátu, zástupcom hospodárskej a lesníckej jednoty, zástupcom Roľníckej jednoty a Roľníckej besedy.

        Predseda prípravného výboru sa stal okresný náčelník Otakar Fleischer, podpredsedom školský inšpektor Karol Treský a jednateľom a finančným referentom vedúci notár Pavel Novák. Práve v tomto období — pre finančné ťažkosti v štáte —  vláda vydala zákaz ďalšieho zriaďovania štátnych škôl na Slovensku. Ale roľníci boli vo svojom zámere neústupní,  školy sa  domáhali, tak prípravný výbor bol nútený vo veci pokračovať  vlastnými prostriedkami.

        Ďalšie pokyny pre zriadenie školy dostal prípravný výbor od inšpektorátu zemědelského školstva v Prahe a na základe týchto pokynov pristúpil k zabezpečeniu finančných prostriedkov ktoré pre prvý rok boli vo výške 90 200 Kčs. Prípravný výbor finančné prostriedky získal od Župného úradu, Okresného úradu, obecného zastupiteľstva a zemědelskej rady. Pomohlo aj Ministerstvo zemědelstva v Prahe. Poskytli učiteľskú silu, darovali učebné pomôcky a finančný príspevok na platy učiteľa. Úlohou bolo zabezpečiť cvičné pozemky na praktickú výučbu a miestnosti na vyučovanie. Cvičné pozemky darovali statkári Horvath, Herzog, Tauber a ďalší. Tým prípravný výbor  splnil požiadavky Ministerstva zemědelstva a mohol požiadať o zriadenie kuratoriálnej školy.  (Ide o školu,  kde správny výbor dozerá na jej činnosť). Stalo sa tak 23 marca 1927.

       Ustanovujúca schôdza dočasného kuratória hospodárskej školy bola 31.októbra 1927. Zároveň kuratórium požiadalo  vtedajšieho ministerského predsedu Dr. Milana Hodžu o povolenie na jej zriadenie. Na jeho zákrok bolo vydané povolenie  uznesením zo dňa 8. novembra 1927 č.82001-Ia s právom verejnosti. Od vtedy všetku zodpovednosť za úspešný chod školy prevzal na seba správny výbor – kuratórium.

        OTVORENIE ODBORNEJ HOSPODÁRSKEJ ŠKOLY v NOVOM MESTE nad Váhom bolo 21.NOVEMBRA 1927 a vyučovanie sa začalo 5. decembra 1927 s 38 zapísanými žiakmi.

       Správou školy bol poverený diplomovaný agronóm Ján Bareš. Bol jediný interný profesor, ktorý vyučoval odborné predmety.  Ostatné predmety učili profesori gymnázia, v štátnom reálnom Gymnáziu až do výstavby novej vlastnej školy. So stavbou budovy sa začalo na jeseň 1930 a škola dočasne bola umiestnená v suteréne štátnej ľudovej školy. Za dva roky bola budova Odbornej hospodárskej školy v Novom Meste n/V s  nákladom 2.852, 570.- Kčs postavená. Vyučovanie sa začalo v školskom roku 1932/33. Škola bola dvojročná. Žiaci si výdavky na školu hradili sami.

         Uznesením  č. 54080-IA zo dňa  6 decembra 1937 bolo kuratórium zrušené.  V rokoch 1938-1939 bol riaditeľom Ing. Frýda.  Po vzniku Slovenského štátu riaditeľ a profesori českej národnosti museli opustiť Slovensko. Od roku 1939 prevzal školu a bol riaditeľom Alexander Pockody, ktorý dobudoval školské hospodárstvo     (školský majetok). V tomto roku bola do školy evakuovaná Gazdinská škola z Komárna.

        V jeseni 1944 bolo prerušené vyučovanie až do novembra 1945. Budovu školy obsadila nemecká armáda (nemocničný personál) a v budove Gymnázia bola pre nemeckú armádu nemocnica.

        7 apríla 1945 do mesta prišla rumunská armáda a po jej odchode boli v škole sovietski ranení vojaci.  Vyučovanie sa začalo až v novembri 1945.Za riaditeľa školy bol menovaný Ing. Otto Bláha.

        V roku 1946 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nariadilo, aby sa škola presťahovala do Záblatia pri Trenčíne, ale po zásahu roľníkov a ich podpory zo strany Ministerstvo zemědelství, ktoré konštatovalo, že poloha Nové Mesto na Váhom veľmi vyhovuje  pre prípravu mládeže v poľnohospodárstve,  zostala škola v Novom Meste nad Váhom.

       Učebný plán bol takmer 20 rokov v podstate rovnaký. Vyučovali sa predmety: všeobecne vzdelávacie (mravouka, spoločenská výchova, jazyk slovenský, písomnosti, zemepis, dejepis, počty, merba a vymeriavanie, kreslenie a rysovanie, teloveda a zdravoveda človeka) odborné predmety: (prírodopis, nerastopis, rastlinopis, živočíchopis, silozpit-fyzika, náuka o povetrnosti, lučba – chémia, pestovanie hospodárskych rastlín, chov hospodárskych zvierat, zverolekárstvo, podkováčstvo, spravoveda- národné hospodárstvo, obchodná náuka, zákonoveda, hospodárske družstvo, technológie hospodárskeho staviteľstva, hospodárska prax- cvičenie a v poslednom roku aj predmet rozpravy, branná výchova a náboženstvo.

Z uvedeného obsahu vidieť, že vyučovanie bolo rozsiahle a dokonalé na prípravu pre prax  a život. Prax bola pod názvom „Rukodelná práca“ (kolárstvo, košikárstvo, sedlárstvo). Uvedené zručnosti získavali žiaci pod vedením skúsených  externých majstrov.

                     Zaujímavé boli stupnice známok na hodnotenie:

Chovanie: 1.chválitebné 2.uspokojivé 3.zákonné 4. menej zákonné 5. nezákonné.

Pilnost:         vytrvalá,  náležitá,  dostatočná,   nestála,  nepatrná.

Prospech:  výborný,  chválitebný,  dobrý, dostatočný,  nedostatočný.

Písomné práce:    veľmi úhľadný,  úhľadný,  slušný,   menej slušný, neúhľadný.

          V auguste 1946 správu školy a školského majetku prevzal, na základe poverenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Michal Fotta, ktorý ju riadil do augusta 1948. Zmenil sa typ školy na 2-ročnú roľnícku školu a v roku 1947 končil posledný ročník Štátnej odbornej školy hospodárskej. V roku 1949 sa zlúčila štátna odborná hospodárska škola so štátnou Gazdinskou školou.

         V rokoch 1949–1952 školu znova viedol riaditeľ Alexander Pockody.  Potom sa v každom roku štúdia Roľníckej školy prijímali na štúdium chlapci aj dievčatá.

        Štátna Gazdinská škola pôsobila v Novom Meste nad Váhom 10 rokov. Riaditeľkou bola Anna Balšianková, osobná priateľka Ľudmily Podjavorinskej, Riznerovej. Absolventky mali široké uplatnenie ako gazdiné, vychovávateľky, pracovníčky kuchýň a pod.

        V roku 1952 prišlo k najväčším zmenám, lebo sa naplno rozbiehala socializácia poľnohospodárstva na veľkovýrobu. Zrušili sa vyššie roľnícke školy a na miesto nich sa začali zriaďovať pôdohospodárske technické školy špecializované na určité výrobné odvetvia.

       V školskom roku 1952-53 sa opäť zmenil názov školy a to na Pôdohospodársku majstrovskú školu. Riaditeľom bol Samuel Zeman. Pôvodný typ školy končí a  dochádza k výmene s Vyššou roľníckou školou v Rakoviciach. Tým nastáva pre oblasť Nového Mesta nad Váhom zmena s vyššou možnosťou poľnohospodárskeho  vzdelania a tým aj lepšieho uplatnenia absolventov.

       Učitelia okrem vyučovania — kde bol úväzok 30 hodín týždenne — mali triednictvo, pôsobili  aj ako vychovávatelia v internáte, správcovia kabinetu, starali sa o knižnicu,  vykonávali pedagogický dozor  v jedálni a veľa hodín – aj zo svojho voľného času – venovali opravám úloh žiakov.

       Od 1. septembra 1954 sa Pôdohospodárska technická škola z Rakovíc premiestnila do Nového Mesta nad Váhom.  Na základe rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, spolu s ňou, aj stredisko diaľkového štúdia. Škola bola zameraná na pestovateľstvo a chovateľstvo. Riaditeľom školy  —  v rokoch 1954-1976 bol Ing. Juraj Hudák. Počas tohto obdobia sa vyučovali rôzne mimoriadne formy štúdia: 4 ročné denné štúdium, 3 ročné nadstavbové štúdium pre absolventov 11-ročných stredných škôl, diaľkové 5-ročné štúdium a 1-ročné štúdium pre funkcionárov poľnohospodárskych podnikov

       V školskom roku 1959-60 pričlenili pod riadenie Pôdohospodárskej technickej školy aj dvojročnú poľnohospodársku učňovskú v Novom Meste nad Váhom.

       Od 1. septembra 1960 prešlo riadenie stredných škôl pod Okresné národné výbory, aj stredné pôdohospodárske technické školy, poľnohospodárske učňovské školy a lesnícke učňovské školy. Školskými inšpektormi pre pôdohospodárske a lesnícke školy v Trenčíne sa stali Ing. František Pulkrábek, Michal Uličný a Jozef Kučerák.

      V roku 1967 zrušilo Ministerstvo pôdohospodárstva Strednú pôdohospodársku technickú školu v Trenčíne a v roku 1968-69 bola zrušená Pôdohospodárska technická škola na Myjave a študenti  prešli na dokončenie štúdia do Nového Mesta nad Váhom.

       V roku 1968  dochádza k zmene vyučovania na 5-dňový vyučovací týždeň, čo znamenalo veľa organizačných úprav v učebných plánoch a výberu vyučovacích predmetov.

      V roku 1971 dochádza k znižovaniu prijímania žiakov na Stredné pôdohospodárske školy a do popredia prichádzajú nové 4-ročné študijné odbory zamerané na odbornú prípravu obsluhy strojov 3-tej generácie. Toto sa riešilo v rámci našej oblasti zriadením Stredného odborného učilišťa v Starej Turej.

        Od 1. septembra 1962 bolo zriadené Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Starej Turej. Stará Turá ponúkla na zriadenie tejto školy uvoľnenú budovu po Základnej deväťročnej škole. Od 1.9.1962 bol poverený riaditeľ Samuel Plesník. Od 1.2.1963 bol do funkcie riaditeľa menovaný Jozef Kučerák.

        Zriadenie Poľnohospodárskeho učilišťa v Starej Turej znamenalo, že Ministerstvo pôdohospodárstva a Okresný národný výbor v Trenčíne rozhodli o zlúčení dovtedy rozdrobených Poľnohospodárskych učňovských škôl a to PUŠ Trenčianska Turná, kde bol riaditeľ Ján Poruban, PUŠ Melčice- Lieskové kde bol riaditeľ Flórian Ďatelinka, PUŠ Kočovce — Ján Petrík a PUŠ Nové Mesto n/V– Michal Uličný — do jednej školy a to do novozriadenej — v Starej Turej. Od 1.9.1963 prešlo riadenie stredných škôl na Krajské úrady odbory školstva a z okresu Trenčín do Bratislavy.

      Vyučovanie v Starej Turej začalo 3. 9. 1962 v 4. triedach v 2-ročnom učebnom odbore poľnohospodár mechanizátor. Od 1.9.1963 bol zriadený 3-ročný učebný odbor  opravár poľnohospodárskych strojov s 22. žiakmi. Odbor bol zameraný na opravárenskú činnosť poľnohospodárskej techniky. Od 1.9.1964 sa začalo vyučovanie aj v 2-ročnom odbore chovateľ-mechanizátor. Od 1.9.1966 začalo vyučovanie aj v špecializovanom  odbore pestovateľ-mechanizátor. Jeho nadstavbová 1-ročná forma sa vyučovala až do r. 1976. V roku 1968  dochádza k zmene vyučovania na 5-dňový vyučovací týždeň, čo znamenalo veľa organizačných úprav v učebných plánoch a výberu vyučovacích predmetov.

           Od 1.9.1963 prešlo riadenie stredných škôl na Krajské úrady odbory školstva a z okresu Trenčín do Bratislavy. Zriadenie Poľnohospodárskeho odborného učilišťa  a sústredenie žiakov zo všetkých učilíšť, bolo mimoriadne náročné a zložité. Organizácia nového učilišťa si vyžadovala uvoľňovanie pracovníkov a zároveň prijímanie tých zamestnancov, ktorí boli spôsobilí vykonávať náročné odborné práce a zároveň boli odhodlaní venovať všetok elán a čas na budovanie školy. Ako sa ukázalo,  výber a prijímanie zamestnancov bolo správne a vytvoril sa kolektív, ktorý bol odhodlaný venovať všetok svoj čas na budovanie učilišťa. Bol to kolektív, ktorý nám  všetci závideli, len tak sa mohlo podariť to, čo všetci úspešne zvládli.

        Bolo treba vybudovať učebne školy, vybudovať internát pre žiakov, vybudovať školskú kuchyňu a jedáleň, vybudovať dielne na praktické vyučovanie, dohodnúť prax na miestnom Poľnohospodárskom družstve, vybaviť a zabezpečiť plynofikáciu školskej kotolne, prebudovať a vylepšiť telocvičňu a vybaviť ubytovanie pre zamestnancov — slobodných ale aj rodiny. Toto všetko sa úspešne zvládlo vďaka, učilišťu a porozumeniu mesta a Jednotného roľníckeho družstva Stará Turá.

          V roku 1970 bola zriadená Dievčenská odborná škola  odbor poľnohospodárstvo. Cieľom  bola príprava dievčat  na prácu v miestnych službách, zdokonalili sa v základoch ekonomiky a účtovníctva, vo verejnom stravovaní, v prevádzkach rastlinnej výroby – pestovanie zeleniny, kvetov… Mali dobré základy varenia, šitia, vedenia domácnosti a výchovy detí…  Žiaľ bol to iba 2-ročný odbor a pre neujasnenosť obsahu a najmä uplatnenia bola Dievčenská odborná škola v roku 1973 zrušená. Pre vyučovanie dievčat sme vybudovali odborné učebne na varenie, šitie a výtvarné práce. Ani po návšteve námestníčky ministra školstva pani Vlačihovej a jej prísľube o  vyriešenie dievčenských odborných škôl, sa na zrušení nič nezmenilo.

          V roku 1971 dochádza k znižovaniu prijímania žiakov na Stredné pôdohospodárske školy a do popredia prichádzajú nové 4-ročné študijné odbory zamerané na odbornú prípravu obsluhy strojov 3-tej generácie. Toto sa riešilo v rámci našej oblasti zriadením Stredného odborného učilišťa v Starej Turej. Ministerstvo pôdohospodárstva vybralo dve učilištia na experimentálne overovanie 4-ročného študijného odboru. Pre odbor „Mechanik poľnohospodárskej techniky v rastlinnej výrobe“ bolo vybrané naše učilište. Na overovanie 4-ročného študijného odboru „Mechanik poľnohospodárskej techniky v živočíšnej výrobe bolo vybrané učilište v Michalovciach.

                 V máji 1974 došlo k zlúčeniu Stredného odborného učilišťa v Starej Turej so Strednou poľnohospodárskou technickou školou v Nového Meste nad Váhom.  Od 1. 9 .1974 sa stal riaditeľom oboch škôl Jozef Kučerák ktorý uvedenú školu riadil nepretržite až do roku 1999.

        Stredné odborné učilište bolo umiestnené do priestorov po Učňovskej škole v bývalom Kláštore. Škole boli pridelené priestory dielní po Strednej priemyslovej škole a vyučovanie prebiehalo súčasne aj v priestoroch bývalej Strednej poľnohospodárskej technickej škole — až do ukončenia posledných študentov SPTŠ v roku 1976.

           V školskom roku 1974-75 bolo otvorené vyučovanie 4-ročného študijného experimentálneho odboru „Mechanik poľnohospodárskej techniky v rastlinnej výrobe“ ako jediný na Slovensku.

        Od 1.9.1976 sa začalo vyučovanie 1-ročnej nadstavby pestovateľ mechanizátor a zároveň škola v roku 1976-77 organizovala odbornú prípravu nevyučených pracovníkov z výroby, na povolanie traktorista mechanizátor, so skúškou z odborných predmetov a vykonanie záverečnej učňovskej skúšky.

       Ukázalo sa, že experimentálny študijný odbor má svoje uplatnenie. Od 1.9.1977 bol tento odbor, po malých úpravách, zavedený celoštátne ako študijný odbor „Operátor poľnohospodárskej techniky v rastlinnej výrobe. Absolventi vykonaním maturitnej skúšky dostali oprávnenie: „Vodičský preukaz skupiny C“ „Preukaz na riadenie kombajnov,“ „Oprávnenie na obsluhu strojov II. generácie a IV. kvalifikačného stupňa prác“ Absolventi sa mohli hlásiť na štúdium Vysokej školy a mnohí aj úspešne ukončili vysokoškolské štúdium.

        Od  školského roku 1976-77 je oficiálne názov školy „Stredné odborné učilište poľnohospodárske“. Tým sa naplnila prestavba učňovského školstva na vyšší stupeň vzdelania robotníckej mládeže.

        Od prvého dňa zlúčených škôl začalo sa budovanie s úspešným vybudovaním nových moderných objektov na vyučovanie, praktickú prípravu, ubytovanie žiakov a stravovanie. Nové požiadavky a modernizácia vyučovacieho procesu si vybudovanie takýchto objektov vyžadovali.

        V objekte Školského majetku sa vybudovali sociálne priestory na inštruktáže odbornej prípravy, šatne na prezliekanie na odbornú prípravu a vybudovali sa nové školské dielne na moderných základoch, s odbornými učebňami: „základné zámočnícke práce, sústruženie a frézovanie, sklady s požičovnou náradia, veľká odborná učebňa na vyučovanie a cvičenie kombajnov, opravárenské dielne.“ Celý objekt zaberá plochu cca 2000 m2. Vybudovaná bola kováčska dielňa na kováčske práce a podkovanie koní.

         Od roku 1981 začalo budovanie novej jedálne s kuchyňou  — kapacitou 800-1000 stravníkov. Objekt bol úspešne vybudovaný, skolaudovaný a daný do užívanie i pre študentov gymnázia.

         Od roku 1985 začalo budovanie Domova mládeže najmodernejším bunkovým spôsobom ubytovania — každá bunka —  dve izby, sociálne zariadenie so sprchou a WC. Objekt bol skolaudovaný ale jeho užívanie nebolo nikdy naplnené, nakoľko došlo k spoločenským zmenám a o ubytovanie zo strany žiakov nebol záujem. Objekt bol v ďalšom období využívala Sociálna poisťovňa a rôzne súkromné firmy.

          V roku 1989 dochádza v spoločnosti k zmene politických a ekonomických riešení. Škola sa musela pohotovo k uvedeným udalostiam prispôsobiť a obsah vzdelávania tomu prispôsobiť. Došlo k  transformácii poľnohospodárskeho a potravinárskeho rezortu. Od toho sa odvíjalo i obsahové riešenie vyučovania.

        Pripravili sme pre celé slovenské poľnohospodárske školstvo nové 4-ročné študijné odbory:4-ročné štúdium „Podnikanie v poľnohospodárstve“ zamerané na ekonomiku a účtovníctvo pre dievčatá, 4-ročný študijný odbor pre chlapcov aj dievčatá „Agropodnikateľ“ s odborným zameraním na podnikanie a vidiecky turizmus.

Uvedené študijné odbory boli postupne zavádzané v rámci Slovenska

       V roku 1998 sme pripravili a bolo nám schválené Ministerstvom školstva otvorenie „Obchodnej akadémie“ Vykonali sme prijímacie pohovory na uvedenú školu, ale z neznámych dôvodov bola škola od 1.9.1998 osamostatnená a bola umiestnená na 1. ZŠ a vyučovanie odborných predmetov — výpočtová technika, technika administratívy a strojopis —  vyučovali sa v objektoch Stredného odborného učilišťa, kde boli na vyučovanie pripravené veľmi dobré technické podmienky.

       Pripravovalo sa zlúčenie Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho a potravinárskeho,  nakoľko obe školy mali rovnakého zriaďovateľa,  čo sa uskutočnilo k 1.9.1999. Do 31.8.1999 školu riadil Jozef Kučerák ktorý týmto dňom odišiel do dôchodku.  Od 1.9.1999 sa riaditeľom zlúčených škôl stal Stanislav Paučin.  Riaditeľstvo Strednej odbornej školy poľnohospodárskej a potravinárskej prešlo s vedením do objektov dovtedy Strednej odbornej školy poľnohospodárskej kde boli vybudované lepšie podmienky.

      Riaditeľ zlúčenej školy Stanislav Paučin pokračoval v budovaní vytýčených cieľov, ktoré si predsavzala poľnohospodárska škola.

     Úlohou bolo: — vymeniť všetky okná a dvere podľa pôvodného stavebného projektu, obnoviť a zmodernizovať všetky sociálne zariadenia, výmena podláh, výmena školského nábytku, vykonať GO kotolní, vybudovanie garáží v objekte školy, asanovať objekty po bývalom školskom majetku vo dvore školy a modernizovať sociálnu budovu na stredisko odborného výcviku v priestoroch bývalého Školského majetku pod Vápenkou.

      Riaditeľovi Paučinovi sa uvedené ciele podarilo zabezpečiť. Pri návšteve predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja bolo po obhliadke konštatované, že Stredná škola poľnohospodárska a potravinárska na ulici Jánošíkova 4 patrí medzi najkrajšie v Trenčianskom kraji.     Takto zlúčené školy pôsobili až do 31.8.2014.

        Od 1. 9. 2014 Stredná odborná škola poľnohospodárska a potravinárska bola  zlúčená so Strednou odbornou školou obchodu a služieb na Piešťanskej ulici, v Novom Meste nad Váhom. Riaditeľom všetkých zlúčených škôl sa stal Ján Hargaš.         

.

Ako prebiehala odborná praktická príprava na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom?:

     1. ročník – vykonával praktické základné vedomosti a zručnosti z ručného obrábania kovov a príprava na získanie vodičského preukazu skupiny A+T.

     2. ročník – bola odborná praktická príprava, zameraná na strojové obrábanie kovov, opravárenská činnosť na učilišti a vykonávanie produktívnej práce na školskom majetku pod vedením majstrov odbornej prípravy.

    3. ročník – žiaci vykonávali produktívnu prax na zmluvných podnikoch „Už vtedy duálne vyučovanie“.

      Odborná príprava bola skupinová.  8 až 12 žiakov pod vedením majstra odborného výcviku. Ten musel mať minimálne stredoškolské vzdelanie, vyučenie v odbore a patričné doplnkové pedagogické vzdelanie.

        Škola a školský majetok mali vlastné stroje a traktory. Vybavenie bolo kompletné. Traktory, patričné stroje na obrábanie pôdy, sejbu, hnojenie, ošetrovanie plodín a ich zber,  obilné kombajny, kombajny na zber cukrovej repy, zemiakov, nakladače…

        Absolventi školy získali oprávnenie na riadenie automobilov A+T+C a oprávnenie na riadenie kombajnov a podľa záujmu aj oprávnenie na zváranie. Škola mala vysokú odbornú úroveň. O tom svedčí skutočnosť, že kde sa naši žiaci zúčastnili odbornej súťaže, všade úspešne reprezentovali a získavali popredné umiestnenie aj v celoštátnych súťažiach. Tak  napr. žiak Jozef Šedivý v súťaži odborných zručností v celoštátnej súťaži sa umiestnil na 1. mieste, Ján Kovenc v celoštátnej súťaži v Čáslavi v Čechách sa umiestnil na druhom mieste a mohli by sme menovať desiatky úspechov v rámci Slovenska.

        Osobitné poslanie v príprave mládeže v poľnohospodárstve mal školský majetok…

        V roku 1927 veľkostatkár Herzeg dal škole 45 há pôdy na školské účely. Pôdu darovali aj ďalší roľníci. Hospodárska škola nemohla byť schválená Ministerstvom zemědelství ak nemala svoje hospodárstvo. Zároveň v tom roku začína výstavba hospodárskych budov pre rastlinnú a živočíšnu výrobu a tým zriadenie školského majetku.

                V roku 1951 sa pôdny fond školského majetku rozšíril na 145 ha. Školský majetok mal slúžiť ako vzor pre budované Jednotné roľnícke družstva a Štátne majetky. Od roku 1951 bol riadený vždy jedným z odborných učiteľov. Po jeho rozšírení bol na čele školského majetku správca. Prvým správcom bol p. Hajdák, skupinár pre TV bol. Hanáček, skupinár pre ŽV bol Macejka, účtovník . Štefan Durdík a od roku 1952  Jozef. Madro. Robotníci na školskom majetku boli aj inštruktormi študentov školy.

      Po vzniku Strednej poľnohospodárskej technickej školy boli vyššie nároky na praktické vyučovanie. V tomto období mal školský majetok pridelené objekty bývalého Benešového majetku a to preberaním hospodárstva Štátneho majetku v roku 1959. Celková výmera pôdy sa rozšírila na  640 ha.

       Výrobný proces školského majetku s takouto výmerou vyžadoval dokonalú organizáciu celej výroby. Začala sa rozsiahla poľná výroba, rozšírili sa pasienky, sady, skleníkové hospodárstvo.  Postavila sa výkrmňa mladého HD dobytka v Paserinových záhrade.  V živočíšnej výrobe okrem hovädzieho dobytka a ošípaných sa rozšíril aj  chov oviec a hydiny.

       Zo Štátneho majetku prešli na školský majetok aj pracovníci: Miklánek, Ján Rehora, Uličný, Valach, s technickohospodárskych pracovníkov Ján  Schremmer, Masarik, Jozef Madro.

        Od 1.1.1966 objekty bývalého Jednotného roľníckeho družstva v Novom Meste nad Váhom prevzal školský majetok pod Vápenkou. Budovali sa maštale pre hovädzí dobytok, pre ošípané, hydinu. V Paserinových záhrade sa vybudovala veľkovýkrmňa pre  500 kusov hovädzieho dobytka.  Zakúpili sa výkonne stroje a  v dolnom poli sa vybudovalo vysokotlaké závlahové hospodárstvo

         V roku 1973 sa dobudovali tri  štvorbytové domy pre 12 rodín zamestnancov školského majetku. Od roku 1976 až do jeho zrušenia viedol školský majetok Ing. Ján Rehora. Školský majetok vďaka vysoko odbornému riadeniu dosahoval výborné výsledky a bol vzorom pre ostané poľnohospodárske podniky v našom kraji a Slovensku. Napríklad: Dosahovali sa úrody — pšenice 60q / ha, cukrovej repy 400q/ha a v roku 1970 až 670q/ha cukrovej repy. Dopestovalo sa 70q/há lucerny v sene.

        Zavádzali sa nové technológie zberu cukrovej repy, senážovanie lucerny (senážne veže). Živočíšna výroba bola tiež vzorom ostatným podnikom. Denná dojivosť na kus a deň bola 10,50 litra. Vynikajúce výsledky mal školský majetok aj vo výrobe jatočného mäsa v novo vybudovanej veľkovýrobni hovädzieho dobytka. Cieľom vybudovaných školských majetkov bolo, aby slúžili ako vzor pre  budovanie poľnohospodárskych podnikov.

          V roku 1980 bolo z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a výživy slovenskej republiky i politických orgánov zrušenie Školského majetku v Novom Meste n/V. Toto rozhodnutie bolo nepochopiteľné a školský majetok bol delimitovaný Štátnemu majetku v Novom Meste n/V. Všetko vybudované bolo po určitej dobe zdevastované. Škola stratila odbornú učebňu. Aj takéto rozhodnutia sa stávali.

      Za celé dlhé obdobie Poľnohospodárskej školy v Starej Turej i v  Novom Meste n/V pracovali vo výchove a celej príprave mládeže,  vzdelaní a pedagogickej práci oddaní pracovníci: Alexander Pockody, Ing. Juraj Hudák, Ing. Ľudovít Šimek, vzorná učiteľka Ing. Oľga Hrabovská, Anna Pribišová a ďalší. Ing. Hrabovská, Ing. Zoriáková, Mgr. Pribišová sa podieľali na spracovaní almanachov pri príležitosti 50 – 60 — a 70 rokov poľnohospodárskeho školstva v Novom Meste n/V. Bola to  veľmi záslužná práca. V r. 1982 Ing. Oľga Hrabovská reprezentovala školu  na  Agrokomplexe v Nitre, predvádzala dve vzorové hodiny z technológie rastlinnej výroby, za použitia audiovizuálnej techniky. Ale treba vysoko hodnotiť aj celý kolektív pedagogických a technicko-hospodárskych pracovníkov. Svedčí o tom vyjadrenie vedúceho odboru školstva na Západoslovenskom kraji Ing. Františka Morávka ale aj vtedajšieho ministra školstva Mateja Lučana, ktorí zhodne pri 60 výročí školy povedali „ Pán riaditeľ, takých pracovníkov ako má tvoja škola, takých ti môžu závidieť všetci riaditelia škôl na Slovensku“. Toto vyjadrenie vystihuje postoj a elán, ale aj výsledky školy, za čo im všetkým patrí vďaka.

          Absolventi našej školy zastávali a zastávajú významné postavenie v našej spoločnosti. Sú vynikajúci odborníci vo svojej profesii,  pracujú na rôznych stupňoch riadenia výroby. Mnohí sú úspešní podnikatelia, mnohí  pracujú aj v iných, príbuzných odvetviach, pretože ich vedomosti a zároveň dobré manuálne zručnosti  umožňujú im široko spektrálne využite v praxi  Pri stretnutí s nimi, máme hrejivý pocit dobre vykonanej práce  a sme vďační, že robia dobré meno našej škole.

Autori textu: Jozef Kučerák a Oľga Hrabovská

Text a foto poskytol: Matej Kučerák (z archívu p. Jozefa Kučeráka)

Foto: Ing. Daniel Kopunec, archív