Tak máme už po oslavách. Myslím, že to bola najlepšia akcia, ktorá sa konala vôbec v Novom Meste. Keďže som už od piatka rána bol v meste a na každej základnej škole pozrieť, môžem zhodnotiť, že tak bohatý program som ešte nezažil. Ja sám som mal problém všetky tie časti postíhať. Najprv som sa išiel pozrieť na vybíjanú žiakov základnej školy na ul. Odborárska. Myslel som, že to budú starší hrať, no boli to žiaci prvého stupňa. Potešilo ma, že práve tým mladším dali možnosť zahrať si vybíjanú, hoci to niekedy vyzeralo iba ako prehadzovanie lopty. Po asi polhodine som sa vybral na ďalšiu školu, tentoraz na ul. kpt. Nálepku. Tu mali hrať futbal dievčatá, no v čase keď som tam prišiel, sa nehralo. Chcel som mať všetko zaznamenané, ale chcel som vidieť aj iné zápasy, tak som išiel na ďalšiu a zároveň poslednú základnú školu, kde sa konali zápasy žiakov. Tu sa konal futbalový turnaj chlapcov. V čase, keď sa naháňali žiaci na ihriskách, na námestí sa taktiež deti naháňali, ale o víťazstvo. Konal sa tu totiž Novomestský minimaratón. Ten som samozrejme zmeškal, čo ma mrzí, ale videl som vyhlasovanie víťazov, ktorým gratulujem.
Program pokračoval vystúpeniami žiakov Základnej umeleckej školy. Úplne ma šokovali (pozitívne) pekne zahranou titulnou piesňou filmu Titanic. Pre deti tu bol prichystaný nafukovací hrad, ktorý tam stále plný.
O 14. hodine sa pri Markovičovom dome (dom oproti 101 Drogerie) stretlo množstvo ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na odhalenie pamätnej tabule. Po zborovom speve nasledoval prednes básne Gustáva Rumánka, Žiť, v podaní profesora a herca Jána Kincela. Po ňom nasledoval príhovor primátora mesta Ing. Jozefa Trstenského a následne „odhalenie“ pamätnej tabule.
Vtipným spôsobom zahral odhalenie tabule, potiahnutím fiktívnej šnúrky, pretože už bola odhalená. Po tom nasledoval krátky príhovor pani Jarmily Hrúzovej (r. Markovičovej), ktorá je potomkom rodiny Hurbanovcov a dodnes žije v spomínanom dome.
Časť ľudí sa potom premiestnila do Podjavorinského múzea na námestí, kde sa konalo slávnostné otvorenie novej výstavy s názvom Markovičovci a Nové Mesto nad Váhom. Výstava potrvá do konca augusta. Na tejto výstave sa zišli hlavne starší ľudia, mladých som tam takmer ani nevidel, okrem mňa a zopár jedincov. Za veľkú zbierka predmetov a fotografií, ktoré sa tu nachádzajú, poďakoval riaditeľ Podjavorinského múzea PhDr. Jozef Karlík pani Hrúzovej, ktorá so zbierkou veľmi pomohla. Ja som rád, že konečne niečo nové a zaujímavé pribudlo v našom múzeu.
Po vernisáži výstavy sa oceňovalo na pódiu. Ocenení boli žiaci základných a stredných škôl za úspechy alebo reprezentáciu mesta v rôznych súťažiach, či už športových, dejepisných, literárnych, alebo iných. Všetkým gratulujem za úspechy, kiežby som aj ja bol tak úspešný v niečom.
Približne o piatej popoludní sa spustil hudobno-tanečný program. Súťažiaci Novostar sa predviedli skladbami, ktoré mohli niektorí už počuť na Oslavách MDD. Aj keď som tieto skladby už v ich podaní počul, nedalo mi vypočuť si ich znova. Plná pamäť karty vo fotoaparáte ma prinútili ísť domov a rýchlo ísť naspäť, aby som stihol aspoň vystúpenie finalistov Slovensko hľadá Superstar 3 – Michala Chrenka a Dominiky Mirgovej. Azda najlepšia bola hymna Supestar, Dotkni sa hviezd, ktorej text poznali ľudia skôr ako texty pesničiek, čo spievali predtým. Ale aj tak, Mišo Chrenko spieva fakt dobre.
Po vystúpení „superstaristov“ a „novostaristov“ prišiel na rad hlavný večerný program. Hneď prvá sa predstavila skupina Wagus z Trenčianskeho hradu, ktorá nám ukázala historický šerm a výstrely z diel, pri ktorých som takmer ohluchol. V prvej rade sedieť vtedy nie je príjemné, hlavne ak si nemáte ako zapchať uši. Kameraman TV Pohoda to vymyslel lepšie, nechal kameru na lavičke a utiekol pred výstrelom. Vystúpenie to bolo zaujímavé, aj keď krátke, ale humorné. Zabudnúť meno jedného zo šermiarov sa len tak nevidí.
Najväčším lákadlom celého dňa bola skupina Backwards. Pre mnohých známa ako skupina spievajúca pesničky The Beatles. Táto skupina vie úplne napodobniť legendárnych „beatlesákov“. Zaspievali takmer všetky známe hity, no jednu nezahrali: Yesterday. Najkrajšia pesnička vôbec, čo The Beatles má. Ale oblečenie a účesy spevákov boli originálne. Hudbu 70. rokov asi málokto počúva, ale skupinu Beatles pozná každý. Vidieť to bolo aj na tvárach ľudí, čo sa prišli pozrieť na Backwards. Niektoré texty pesničiek poznali aj malé deti. Ďakujem za koncert tejto skupiny.
Po 18. hodine sa začalo vyhlasovanie Osobností mesta. Po príhovore primátora mesta, o histórii Nového Mesta nad Váhom a o 745. výročí vzniku mesta, udelili cenu Osobnosť mesta Ing. Tiborovi Teleckému, Dr. Jele Špitkovej, Jánovi Bernovskému, Ivanovi Machalovi a Stanislavovi Minárikovi. Všetkým úprimne gratulujem k tomuto oceneniu a k práci, ktorú urobili alebo robia pre naše mesto. Ja som, žiaľ, túto cenu nedostal. Robím si žarty. Nemám prečo ju dostať. Nedokázal som nič také ako títo spomínaní ľudia.
Po oceňovaní ľudí nasledovalo vystúpenie hudobnej skupiny Schody, ktorá nahradila skupinu Družinu, ktorá sa nemohla „vraj“ dostaviť na koncert. Posledná skupina, Amphibios, robila už taký predzáver tomuto dňu. Za takmer tmavej oblohy sa spustil ohňostroj, ktorý urobil bodku za druhým dňom osláv Dní mesta. Ohňostroj bol ako vždy pekný.
Pripomeniem, že prvý deň sa konalo vystúpenie huslistky Jely Špitkovej v MsKS. Tretí deň pokračovali Dni mesta hudbou pre starších ľudí, známymi dychovkami – Bošáčankou, Bučkovankou a Miločankou. V sobotu sa taktiež konali ešte ďalšie 2 zaujímavé akcie na Zelenej Vode: Novomestský kotlík (súťaž vo varení gulášu) a festival Kon Open Air.
Musím pochváliť a zároveň poďakovať vedeniu mesta a CVČ, že tento víkend bol skutočne dobrý a že odviedli veľmi dobrú prácu pri príprave programu. Očakávam, že takýchto akcií bude viac počas roka.