Určite ste si všetci, myslím tým obyvateľov Nového Mesta nad Váhom a všímavých návštevníkov mesta, ako v našom meste vyrástli nové športoviská na jednotlivých sídliskách. Je dobre pre nás a pre naše deti, že majú možnosť bezplatného športového vyžitia na kvalitných a nových športoviskách, zároveň je veľkou výhodou to, že rodičia majú možnosť vidieť svoje deti blízko pri dome. Niektoré ihriská sú s umelou trávou, niektoré s umelým povrchom. Keď to porovnáme s inými mestami alebo obcami, v pomere na jedného obyvateľa máme najviac takýchto športových plôch a ihrísk. Určite to veľmi pozitívne pôsobí na rozvoj našej mládeže, keď svoj voľný čas trávia na športoviskách, nie pri počítačoch, v pohostinstvách. A to nehovorím o tom, že pri športe majú väčšiu šancu sa vyhnúť drogám. Na druhej strane, pozrime sa na to, ako niektoré z našich športovísk vyzerajú. Pomaľované fixami, postriekané sprejmi. To je ešte ten lepší prípad. Niektorí naši takzvaní športovci doslova rozrezali umelé povrchy športovísk. K čomu to speje? Mesto žije z daní, či už z daní obyčajných obyvateľov alebo z daní firiem, peniaze investuje pre svojich obyvateľov, na športoviská a tí, pre ktorých je to určené, si to sami ničia. Kazia si takto doma svoje počítače, notebooky, televízory alebo svoje izby? Postriekajú, pomaľujú si doma steny, alebo rozrežú si doma podlahu alebo koberce? Určite nie! Okrem športovísk, ktorým som sa krátko venoval, je doslova zničená veľká časť mesta „umením“, ktoré normálni a slušní ľudia považujú za vandalizmus – sprejerstvom. Veľakrát sa autor stránky www.nmnv.sk venoval tejto problematike, poukazoval na ničenie nášho mesta. Stojí za zamyslenie to, či by nebolo dobré sa do boja proti tejto forme vandalizmu zapojiť, nebyť nevšímavým obyvateľom s názorom „čo ťa nepáli nehas“ ale aktívnym prístupom skúsiť prispieť k tomu, aby sa naše mesto nestalo pomaľovaným getom. Pritom stačí tak málo – anonymne poslať akúkoľvek informáciu o vandaloch cez formulár nachádzajúci sa na stránke www.nmnv.sk a tí, pre ktorých je táto informácia určená budú vedieť, ako s ňou primerane naložiť. V súčasnej dobe chodíme po múzeách, so záujmom sledujeme, ako boli mestá, obecné domy, budovy, ktoré slúžili pre ľudí, krásne vyzdobené, vymaľované. Čo budú obdivovať návštevníci múzeí o niekoľko desiatok rokov? Nič nehovoriace striekance a mazanice? Listiny a dokumenty, ktoré budú hovoriť o tom, ako sme si sami zničili to, čo je pre nás a kde žijeme?
Zamyslime sa preto nad týmito riadkami. Určite nebudú všetci s tým, čo je tu napísané, súhlasiť, ale verím tomu, že je veľa takých, ktorí sú toho istého názoru, ako ja.
